Keď somcítil, že sa zajakávam, myslel som si, že je to tak u všetkých. Mal som cca. 5-6 rokov. Moji rodičia si najskôr mysleli, že to prejde samo, lebo aj tatino sa v detstve zajakával a prešlo to. Neodvážil som sa osloviť iných ľudí, maximálne svojich priateľov. Individuálny rozvoj, sedenia u psychológa a logopéda boli na chvíľu dobré, ale mojej reči natrvalo nepomohli. Vtedy som spanikáril. Bol to veľmi zlý pocit. Pár mesiacov po tom, čo som si uvedomil, že všetci ostatní hovoria plynule, som jediný, kto sa zajakáva… Ale keď môj otec našiel Novú reč … všetko sa zmenilo!

Nadchlo nás to, pripravovali sme sa na to, prečítali sme si všetok dostupný materiál, pozreli videá a krátke filmy a čakali na začiatok tréningu. Keď som začal chodiť za Zoltánom do Kazincbarciky, zrazu som mal pocit, že môžem slobodne rozprávať. Bol som veľmi šťastný z tohto pocitu. Potom prišli nahrávky. Spočiatku bolo veľmi stresujúce a zároveň zaujímavé, že som musel robiť zvukovú nahrávku. Potom už nahrávanie niekoľko mesiacov išlo ľahšie. Pri diktafóne som musel stráviť aspoň niekoľko hodín denne. Niekedy boli nahrávky veľmi únavné. Tento pocit môže byť každému známy. Hneď ako ráno vstanem, naraňajkujem sa a mama vyjde z kuchyne: „Bálint, musíš robiť nahrávky!“ To je na jednej strane ťažké a na druhej pocit úspechu.

Keď som skončil tréning, bol som na seba veľmi hrdý. A veľa ľudí mi dalo spätnú väzbu, aký krásny je môj prejav. Cvičiť som začal ako 9-ročný v júni 2021 a celé leto bolo o cvičení. Potom som sa od jesene trochu viac zameral na školu a iné veci, no tento rok v lete 2022 som sa opäť zapojil do praxe a takmer každý deň dostávam slová uznania od neznámych ľudí. Zasekávam sa čoraz menej často, ale už mi to nerobí problém. Opravím sa a budem pokračovať v tom, čo som povedal. pokračujem v tom, čo som začal.

Toto je môj príbeh a som naň veľmi hrdý.

UI.: Ďakujem Zolimu za tréning, trpezlivosť, pozornosť a Dawidovi Tomaszewskému za metódu.

Bálint